Založiť webovú stránku alebo eShop

Aktuality

13. ROČNÍK HERMANOVSKÝ ŠLID

 

 „Aj tak sme stále frajeri...“ Pesničky od Elánu nás sprevádzali celou cestou autom smerom na Hermanovce a späť. Aj sme si zanôtili, kto ako vedel. Sedem statočných – tak sa môžeme nazvať skupina turistov z nášho oddielu. Dňa 15. 1. 2017 sme nasadli do auta o 7.45 hod v Tulčíku. Po krátkej príprave  - voskovanie bežkárskych lyží, orientácii v teréne a krátkej inštruktáži sme o 9.00 hod vyrazili na akciu Hermanovský šlid – 13. ročník, ktorý organizuje náš spriaznený klub KST Chotárna Hermanovce. Päť chlapov z našej skupiny to vzalo chlapsky, bežkovali na pripravených tratiach, jedna merala asi 24 km, druhá kratšia 15 km.  Evka a ja sme tvorili podporný team, šľapali sme v snehu 15 km. Minuli sme dva kríže, najprv dvojkríž Chrasť, druhý kríž Lazy. Dostali sme sa na vrchol Mindžová, 920 m n.m. v pohorí Bachureň.  Asi 150 m od nej vyrástla nová turistická útulňa, o ktorú sa postarali ľudia zapálení pre turistiku, prírodu a šport v nej. V útulni nás privítali chlebom s masťou a cibuľou, výborným čajom a malým dopingom.

Počasie nám prialo, viditeľnosť a výhľady nádherné. Videli sme Vysoké Tatry, Branisko, Stráže, Šarišský hrad a hrebeň Čergova,  pohľad na Čergov bol celkom iný  ako ho poznáme. Cesta späť bola jednoduchšia. O 14.00 hod sme sa všetci turisti stretli v miestnom pohostinstve, kde sme sa posilnili guľášom, podotýkam výborným a frundžavicou. Kultúrny program ladený v ľudovom štýle zas pohladil našu národnostnú príslušnosť. Zaznela aj turistická hymna. Všetko bolo zorganizované tip top, perfektne, vzdávam chválu organizátorom a ďakujem za krásne strávený víkend. Určite sa na Chotárnu vrátime. 

     Čakanistka Marta

 

Zimný zraz Domažlice ČR  - naši turisti sú na fotke v nemeckom denníku BOHMEN

 

https://plus.google.com/photos/106872292650021574877/albums/6103175834158314481?banner=pwa

p Jozef Sipko o nás napísal:

Napísali o nás: 

    11.1.2015 HERMANOVSKÝ ŠLID

    V uvedený nedeľný deň sa uskutočnil už 11. ročník krásneho a hlboko ľudsko-prírodného podujatia, na ktorom sa zúčastnilo okolo 150 milovníkov života a prírody. Našu prešovskú  partiu na miesto činu doviezol autobus priamo zo začiatku Sídliska III. Viacerí si zobrali bežky, no už presun  po parkovisku naznačoval, že vhodnejšie by boli korčule. Pohybovali sme sa ako tučniaky, ale zvládli sme to výborne a potvrdil  nám to v kultúrnom dome na záver túry aj jeden z hlavných organizátorov:

Ta záchranári boli smutné, bo nemušeli nikomu poskytnuc pomoc.

No my sme smutní neboli. Okolo 8.30 nás autobus priviezol do Hemanoviec a niektorí sa hneď vybrali do hôr po červenej a nečakali na oficiálne zahájenie. Určite nemohli odolať ľadovej ploche, ktorá sa ukázala pred nami.  V dedine nás povzbudzovali najmä domáci Dunčovia a zrejme vedeli, prečo to robia. Naša chôdza  na zľadovatelej ceste vyzerala ako pohyb cirkusového klauna. Bolo sa načo pozerať. Ach, ten štýl! U niektorých pripomínal brazílsku sambu, či rôzne podoby juhoamerického tanga, ba našli sa aj prvky ruského kozáčka. V jednotlivých prípadoch niektorí odvážlivci prešli na krasokorčuliarske axelpauzeny – ak chcem padnem a ešte krajšie – riťbergery. Týchto úspešných skokanov nebudem menovať, aby som doma nedostal...

    Takto poskakačky, pošmykačky, popadačky sa masy pohybovali stále vyššie a vyššie, ako za oných čias jánošíkovci. Veď všetci sme vedeli, že nešmýkame sa nadarmo. Za asi 2 hod.10 minút okolo dvoch krížov a jednej chatky nám bolo dožičené, že sme sa dostali na vrchol, ktorý sa nazýva Buče. Už po trase bol nádherný výhľad na všetky sveta strany. Našim zvedavým očiam bol dopriaty pohľad na Branisko, obrysy Slovenského raja, Šarišhrad, Slánske  vrchy, Fintickú a Lysú stráž,  Čerhovské pohorie a určite najviac sa naše srdiečka potešili pohľadu na Vysoké Tatry. Tým viac, že tentoraz ich bolo veľmi dobre vidieť. Akosi boli blízko. Relatívne nedávno sme ich videli zo Sninského kameňa. A tiež neboli ďaleko. Je to tak – Tatry sú nám blízko odvšadiaľ a v každý čas. Veď nie náhodou aj naša slovenská hymna sa začína obrazom o Tatrách...

    V zajatí aj takých úvah sa človek nenazdá a už je namieste, kde:

Horí ohník, horí,             Domáci sokoli,                  Takto posilnení

Na Hermanovskej holi,   Um s čajom naliali,           A dobre zohriati,

Nakládli ho pre nás,        Dali chlieb so šmalcom,   Dali sa do kroku,

Hej, miestni sokoli.          S cibuľou domácou.         Bars dobre vysmiati.

Zdalo sa, že dolu do doliny sa pôjde pohodlnejšie. Ľad však vydržal po celý deň a my sme museli dodržiavať náš tanečno-pochodový štýl aj na spiatočnej ceste. Zvládli sme ju o niečo rýchlejšie, bolo vidno, že hermanovský šmalec s cibuľou nám dodali  energie a pred Kultúrnym domom sme sa ocitli  po hodine a pol. Privítali nás po staroslovansky vstupnou kapúrkovou, každý dostal magnetku, lístok na fazuľovicu a veľmi dobré miesto pri pohostinnom hermanovskom stole. Okrem toho zohrieval nás teplý čaj. No najviac sme sa zohriali od veľmi  priateľského slova a pohostinstva Hermanovčanov, ktorí pre nás pripravili aj kultúrny program. My sme cítili, že to bude vrchol a preto sme v rámci prológu zatiahli zopár piesni z nášho repertoáru. Bolo cítiť, že národ sa chce  veseliť. A domáci umelci nastúpili v ten pravý okamih.   Už  úvod programu bol pôsobivý. Maličké Hemanovčatá nám spievali a tancovali s takým umením ako Lúčnica. Obzvlášť jedno dievčatko vystupovalo s veľkým nasadením, celý čas sa tvárilo veľmi zodpovedne, bolo plné energie a zápalu. A ten viditeľne prenášalo na ostatných. Tu sa ukazuje, čo to je výchova detí a mládeže.    Keby v Hermanovciach sa týmto deťom nevenovali, tak by možno sedeli pred TV alebo všelijakými tabletmi a otupovalo by im to ich mladé nevinné dušičky. Sám som kedysi vystupoval v mojej rodnej dedine Kamienke pri Starej Ľubovni v súbore Bravinok, ktorý má doteraz už viac než 60 rokov tri folklórne zložky. Podobne ako Hermanovčania. Po detičkách vystupovali krásne dievčatá so spevom a tancom a pri takých príležitostiach sa mi stále vynára obraz o najkrajších bytostiach na tejto zemi. Sú nimi šťastne usmiate, pekne do národných krojov oblečené devy. Ja mám vo svojej kancelárii kroj po svojej mame a mojim študentkám veselo i vážne hovorím, že keď prídu na skúšku takto krásne oblečené, tak im zapíšem tú najlepšiu známku. Zatiaľ túto ponuku ani jedna študentka nevyužila. Program pokračoval v podaní miestnych mládencov, ktorí predviedli na veľmi dobrej úrovni staré Betlehemské pastierske hry. Zachytil som hodnotiace slová žien, ktoré sedeli pri mne:

Akí sú to krásni chlapci!

Naozaj si nevymýšľam! Hoci som muž, súhlasil som so ženským vkusom.

My na našich túrach často vrcholíme, keď zdolávame vrcholy. Tentoraz v Hermanovciach turisti vrcholili počas spevu dospelých Hermanovčaniek a Hermanovčanov. Dojmy sa už slovami opísať nedajú! Poliaci by povedali: Cozs fantastičnego! Citovka prišla na záver pri spoločnom speve krásnej hymnickej piesne, ktorá sa spieva najmä na turistických podujatiach – Slovensko naše, moja rodná zem. Atmosféra bola taká, že vlastne sami sme si urobili standing ovation, po východniarsky – postojačky, poskakačky.  A hoci oficiálny program skončil, spev pokračoval za doprovodu garmošky. Mnohým už ani to nestačilo, a pustili sa do riadneho veselia – najkrajšie boli tance v podaní turistov v turistických topánkach. Pán profesor Nosaľ zo SĽUKU by sa mal čím inšpirovať!

    Keď nám ráno povedali, že náš autobus bude odchádzať o 16.30, zdalo sa to nám to trochu neskoro. No plánovač bol veľmi skúsený.  Keby tento čas nebol určený ráno, asi by sme odštartovali neskôr. Aj to svedčí o skvelej atmosfére, ktorú pripravili organizátori 11. ročníka Hermanovského šlidu. Potvrdili aj to, v čom spočíva zmysel ľudského bytia: Radovať sa zo života. Veď najväčšiu radosť  má človek z toho, keď robí radosť iným. Bolo až dojímavé, keď domáci nám ďakovali za našu účasť a za to, že sme ich vyjedli. My im ďakujeme mnohonásobne za to, že zorganizovali jeden nádherný nedeľný deň, ktorým sme určite  posvätili svoje bytie.

1. Daj že, Bože, dobrý čas,   2. Nech sa vám stále darí,   3. Nech kvitnú vaše lúky,

    Hermanovciam aj u nás,      Fazuľka nech sa varí,          Chlapi nech sú jak buky,

    V každú dennú hodinu,         My  v zime a či na jar          Nech devy a ženičky,

    Požehnaj vám rodinu.          Navštívime váš chotár.        Nosia krásne sukničky.

 

4. Vtedy bude sveta žiť,        5. Keď trasy sú šmykľavé,    6. Regionálna rada,

    Dáte hosťom jesť a piť,        Treba zobrať korčule,           Povie: to je paráda,

    A na Hermanovský šlid,       Vytvoríme nový  štýl,            Bo prešovskí turisti, 

    Naj prídze aj calý švit.         Jaky tu ešte ne byl.                Majú stále krok istý.

 

Hermanovský šlid - 10. výročie

12.1.2014

Turisti, ktorí sa zúčastnili 10. ročníka Hermanovského šlidu sa mohli rozhodnúť pre kratšiu (15km) alebo dlhšiu (24km) trasu, obe trasy začínali v Hermanovciach pred miestnou reštauráciou. Akcie sa zúčastnilo 220 účastníkov. Všetkých turistov sme privítali v miestnej reštaurácii a pohostili frundžavicou a kapustinicou. Každý účastník dostal aj odznak jubilejného 10. ročníka Hermanovského šlidu. Akciu veľmi príjemne oživil kultúrny program v ktorom sa predstavili speváci a tanečníci z DFS Hermanček a zaspievali chlapi z FS Hermanovčan.

Všetkým účastníkom veľmi pekne ďakujeme a tešíme sa na Vašu účasť na ďalších našich akciách. Fotogalériu akcie si môžte pozrieť prostrednícvom nasledujúceho odkazu.

https://plus.google.com/photos/106872292650021574877/albums/5968378027721888801

p Jozef Sipko o našej činnosti napísal:

12.I.2014 HERMANOVSKÝ ŠLID

    Celý deň bol veľmi veselý a vtipný. Už samotný názov tohto turistického podujatia vyvolával u viacerých roduverných Slovákov otázku:

A čo to je ten „šlid“?

My „znalci“ sme im vysvetlili, že to je staré slovanské slovo slěd, ktoré povodne znamenalo „hladký a klzký“, v  pobaltských, starogermánskych a iných jazykoch  niečo ako koľaj. V súčasnosti je koreň uvedeného slova základom pre jazykové jednotky v mnohých slovanských jazykoch a znamená v podstate aj istý druh cesty, resp. určitú činnosť: sledovať, sliediť, slidovati, sled a pod. Naše nedeľňajšie zážitky úzko súviseli najmä s prvotným významom tohto slova, teda s hladkým a klzkým turistickým chodníkom po červenej na vrchol Chotárnej.   Pri výstupe na Chotárnu sme sa šmýkali na zmrznutom snehu a pri zostupe po blate. Takže Hermanovčania svoje turistické podujatie oprávnene pomenovali starým slovanským slovom šlid, čím potvrdili svoj pravý slovanský pôvod. Veď je to aj na nich vidieť – majú pohostinnú slovanskú dušu, chlapi vedia krásne spievať, variť aj piť a ich ženy  sa pomedzi nás:

pohybovali ako víly,

keď sa s pohármi krútili.

    Do Hermanoviec sme sa dostali okolo 8.15 na objednanom autobuse, v ktorom bolo viac turistov, ako miest na sedenie. V strede dediny sa začali zhromažďovať  rubsakonosiči z rôznych smerov a postupne sa nabralo asi 150-200 ľudí hlavne skúseného, ostrieľaného až seniorského veku z rôznych turistických klubov. Začala sa tradičná módna prehliadka pred začiatkom túry a zrejme každý si myslel, že je najfešnejší. V duchu demokratických princípov, ktoré zavládli aj medzi turistami, je to v poriadku. Boli plánované v podstate dve túry – kratšia a dlhšia, väčšina z nás si vybrala  zrejme tú kratšiu. Počas výstupu na Chotárnu  boli riadne fukoty, ba až vetry (nezamieňať s inými vetrami, napríklad tajfúnom, tornádom a pod. ), ale zvládli sme to, najmä keď sme si pomysleli, aké je to ťažké pri výstupe na Mont Everest. Na vrcholnom bode nášho výstupu už na nás čakali organizátori. V chatke a v útulni nám štedro nalievali čaj s „umom“ a čo bolo pre nás obzvlášť príjemným prekvapením, tak to bola ponuka chleba so šmalcom a cibuľou. Dali sme si po dva falatky, ktoré sme s chuťou spracovali vo vedľajšom prístrešku, teda v spomínanej útulni pri peknej takmer jánošíkovskej vatre.  Domáci to veľmi dobre pripravili, lebo na vrch sme prišli poriadne prefúkaní (nezameniť so slovami prefíkaný a prefiknutý). Spomenul som si na svoje študentské časy, keď sme na internáte mali polnočnú večeru podobného zloženia. Vtedy ešte generácia našich rodičov chovala doma prasatá, robili sa zabíjačky a tým zásobovali svojich potomkov počas ťažkých študentských čias. Dnes to nemá kto robiť a tak dovážame kuracie mäso až z Brazílie a ebolu z Afriky... Podobný šmalcový doping sme dostali aj počas turistického putovania v Alpách v r. 2012 a 2013. Rakúsky šmalec bol viac hnedý, hermanovský – čistý, biely – proste naozaj pravý svinský.

    Takto posilnení sme začali zostup z vršku do doliny –  do Hermanoviec, a hoci po trase dolu bolo viac ovčincov ako snehu, kráčali sme odhodlane, lebo sme vedeli, že nás čaká ďalšia etapa hermanovskej slovanskej pohostinnosti. Hneď pri vstupe do veľkej sály sme dostali malinovicu, odznak a za korunu (1 E) poriadnu porciu naozaj výbornej kapustnice. Hoci tých kapustníc za posledné dní a týždne bolo viac ako dosť, táto sa mi zdala  najchutnejšia. Asi preto, že ju robili nadšení, zapálení a žičliví ľudia. V sále sa nás zišlo možno takmer 200 ľudí, domáci nás ako správni kresťania napojili, nakŕmili a to nebolo všetko. Ich domáci súbor nám predviedol ukážky zo svojho folkloristického umenia. Najviac nás rozospieval mužský spevácky kolektív, ktorý ťahal ako známi Alexandrovci. S týmto svetoznámym ruským súborom diváci spievajú najmä Kaťušu. S Hermanovčanmi sme spievali viaceré piesne, no doslova najdojímavejšie boli okamihy, keď začali spievať Slovensko naše, moja rodná vlasť. Vtedy sme všetci vstali, pochytali sme sa za ruky a ťahali sme ani nie tak hlasom ako srdcom. Túto scénu by mali vidieť rôzni hurapatrióti, ktorí toľko tárajú o vlastenectve a majetky majú v rôznych garážových firmách v zahraničí.

    Celý tento prekrásny kraj slovenského východu sa nazýva Bachureň. Združenie obci tohto kraja vytvorilo spoločný projekt, v rámci ktorého sa vyvíjajú mnohé aktivity, zamerané na rozvoj kraja. Prezentovali nám film, v ktorom sme videli kravičky, jalovičky, koníky, hačúre, poníky, kúry, kohútov, ovečky, sem tam aj baranov. Ešte na jar minulého roku sme sa rozprávali s miestnym pastierom oviec, ktorý mal početné stádo a pochválil sa:

Doja še mi šicke ovce okrem dvoch. Ta z nich treba urobic guľaš.

    Hermanovčania nám pripravili program, ktorý opakovane potvrdzuje, čo človeka robí človekom – SÚ TO KRÁSNE, PRIATEĽSKÉ EMÓCIE, NAPLNENÉ RADOSŤOU ZO ŽIVOTA! A pre takéto pocity mnoho netreba. V našom prípade – trochu šmalcu, malinovice,  kapustnicu a najmä úprimné, veselé a dobré slovo. Tým domáci nešetrili!

    Účastníkov jubilejného  10. ročníka Hermanovského šlidu naplnil 12. január 2014 krásnymi zážitkami a slová vďaky bolo cítiť na každom kroku. Nuž teda:

 

1. Daj že, Bože, dobrý čas,  2   Naj ten Hermanovský šlid,

    Hermanovciam aj u nás,      Je známy na calý švit,

    V každú dennú hodinu,         Naj  u vás je  šmalcu dosť,

    Požehnaj ich rodinu.            Nám turistom na radosť.

 

3. Na Chotárnu  turujú,       4.  Kedz prídu na náš kopec,

    Ľudia  z každého kraju,        Nedáme im pic ocet,

    Naj prídu aj z Únie,              Dostanú slivovičku, 

    Nedáme  im pomyje.             Bude úsmev na ličku.

 

  

 

TURISTICKÁ ZNAČKA

 

RRKST a KST Chotarna Hermanovce sa dohodli na označení turistického chodníka smerovaného z obce Hermanovce cez Chotárnu a Mindžovu. Turistická trasa bude označené červenou značkou.

Momentálne pracujeme na vyčistení chodníka a osadení stĺpikov na značku:

 

   

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

http://hiking.sk/hk/ar/2067/utulna_chotarna_pod_mindzovou.html

 


Turistická hymnna

Slovensko naše

Prešiel som cudzie kraje a mnoho predlhých ciest,len jedna cestička vedie do mojej vlasti späť.

Tá zem je najkrásnejšia, nedám ju za celý svet do tých miest dôverne známych sa rád vraciam späť.

Ref.:
Čo skrýva krás, tá moja rodná vlasť,
Slovensko naše, moje rodná vlasť.

Keď zbadám rodný domček, za humnom zašumí, akoby tichúčko šepkal, zdraví ťa rodný kraj.

V oku sa slza zjaví, spomínam mladosti čas, mamička drahá ma víta, šťastný som doma zas.

Ref.

Okolo tiché lesy, malebné údolia tiež, kopcov, čo u nás na svete, však nikde nenájdeš.

Z hôr potôčky vo vlnkách zanesú pozdrav všade a Slovák si vždy Slovensko v srdci nosiť bude.

Ref.

TOPlist